Ropovodný informačný systém RIS

Ropovodný informačný systém (RIS) je vyvinutý ako environmentálno-technický informačný systém s využitím technológie geografického informačného systému GIS MAPINFO (http://www.mapinfo.com). Systém pracuje ako rozhranie klient/server. Existuje však aj webová aplikácia RIS určená pre širší okruh užívateľov. Systém je určený na podporu prevádzkových činností, ktoré súvisia s prácami na ropovode, podporou havarijného plánovania, technologickými prácami v prečerpávacích staniciach a všetkými prácami zabezpečujúcimi celistvosť a bezpečnosť ropovodného systému.

RIS modeluje ropovodný systém s okolitým územím v šírke 2 km pozdĺž celej trasy ropovodu od hranice s Ukrajinou po hranicu s Českou republikou. Model poskytuje možnosť pristupovať k vybraným objektom, dopĺňať, modifikovať, prípadne iným spôsobom editovať geografické údaje.

Databáza RIS je rozdelená do dvoch základných skupín. Tvoria ju:

  • údaje o ropovodnom systéme a
  • údaje o území.

Na vytvorenie údajovej bázy o ropovodnom systéme sa využívajú interné údajové zdroje TRANSPETROL, a.s. ktoré sa získavajú dodávkami na základe zmlúv s externými dodávateľmi. Interné zdroje TRANSPETROL, a.s. tvoria:

  • digitálna technická mapa TRANSPETROL, a.s. DTM TP,
  • technologické schémy úsekov trasy ropovodu a prečerpávacích staníc, technologické schémy objektov ropovodu a existujúce generely prečerpávacích staníc,
  • technická dokumentácia elektronického archívu DART. Informácie z elektronického archívu, ktoré sa priamo vzťahujú k objektom systému RIS majú vytvorené prepojenie medzi RIS a DART. Systém bol vybudovaný v r. 2005.
  • údaje z vnútornej inšpekcie potrubia, sú z dvoch časových úrovní, ktoré boli získaní ježkovaním v r. 2000-2002 a a v r. 2005. Systém poskytuje možnosť pozorovania vývoja vád na potrubí,
  • údaje z merania katódovej ochrany (KAO) intenzívnou metódou na vybraných úsekoch, kde boli vykonané nové merania. Budovanie tejto databázy RIS je závislé od vykonaných meraní na trase. V súčasnosti sú zavedené do databázy RIS údaje z meraní na úsekoch: hranica UA-PS1- PS2, PS2-PS3, PS4-PS5 a PS5- Slovnaft.
  • Videozáznamy z pravidelnej leteckej kontroly ropovodu. Videozáznamy sú prepojené s GPS súradnicami letovej dráhy a integrované do RIS. Užívateľovi sa poskytuje možnosť kontroly územia priamo cez obrazovku a porovnať si stav v území súčasným zobrazením geografických dát o území.

Údajovú bázu o území tvoria:

  • letecké ortofoto mapy územia, vypracované s presnosťou mierky 1:5000, 1pix.=50cm,
  • katastrálne údaje o vlastníckych vzťahoch k parcelám, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme ropovodu, alebo do neho čiastočne zasahujú.
  • environmentálno-geologická databáza, vybraných geologických objektov, dôležitých z hľadiska posudzovania rizík a nebezpečenstva porušenia celistvosti potrubia. Objekty databázy RIS tvoria inžiniersko- geologické a hydrogeologické pomery, úroveň hladiny podzemných vôd, zraniteľnosať podzemných vôd, výskyt vodných zdrojov v ochrannom pásme ropovodu, morfometrické charakteristiky reliéfu územia, využitie územia a vymedzenie miest s geodynamickými nebezpečenstvami a to: svahové deformácie, výskyt neotektonických zlomov, erózia, náchylnosť na objemové zmeny, výskyt maximálnej intenzity potenciálneho zemetrasenia,
  • geografická databáza SVM50. Ide o spojitú vektorovú mapu mierky 1:50000.,Databáza zobrazuje územie Slovenska v mierke 1 : 50000. Objekty sú kategorizované do vrstiev: administratívne hranice (kataster, obec, okres, kraj, štát), sídla – zastavané plochy obcí a miest, porasty vodné toky, cesty, železnice, výškopis.

Ropovodný informačný systém ako celok je podporným nástrojom prevádzkovania ropovodu, ktorého prínosy sa prejavujú hlavne v:

  • úspore prevádzkových nákladov a znižovania nákladov na dodávateľské služby,
  • rýchlej a presnej lokalizácii miesta opravy, havárie a pod.,
  • okamžitom poskytovaní mapových a tabuľkových výstupov do technických správ a dokumentov,
  • podpore rozhodovania v rámci pracovných procesov prevádzky ropovodu, riadenia a externých konaní,
  • prevencii pred mimoriadnymi udalosťami a tým aj minimalizácii vyvolaných nákladov na likvidáciu škôd,
  • znižovaní náhrady škôd na pozemkoch vlastníkov,
  • poskytovaní dát pre pozemkové úrady a štátnu správu, čím sa znižuje riziko vzniku havárie spôsobenej treťou stranou.