Minister Sulík neodmieta slovensko-rakúsky ropovod, nesmie však ohroziť prírodu

Ropovod medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom sa môže postaviť, musí však byť zachovaná ochrana životného prostredia a podzemných vôd.

Slovenský minister hospodárstva Richard Sulík to povedal na stretnutí s rakúskou ministerkou pre digitálne a hospodárske záležitosti Margarete Schramböck. „Kľúčovou strategickou prioritou Slovenska je posilnenie energetickej bezpečnosti prostredníctvom diverzifikácie energetických ciest a zdrojov. Pri dosahovaní týchto cieľov považujeme za mimoriadne dôležitú ochranu životného prostredia,“ zdôraznil Sulík. 

Nie cez Žitný ostrov 

Ministerstvo hospodárstva je pod jeho vedením proti trasovaniu ropovodu Bratislava-Schwechat cez Žitný ostrov, a to práve pre ochranu životného prostredia a podzemných vôd. „Rezort je pripravený pozitívne pristúpiť k akémukoľvek variantu realizácie tohto projektu, ak splní kritériá na ochranu životného prostredia,“ konštatoval Sulík. 

Rakúšania naďalej počítajú s výstavbou ropovodného prepojenia so Slovenskom. A to aj po vyše pätnástich rokoch, keď malo Slovensko s výstavbou ropovodu z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu začať. Spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorú založili slovenský Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný vlastník), termín začiatku výstavby pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskej strane stále posúva. „OMV má naďalej záujem o realizáciu tohto projektu. Všetok ďalší vývoj v oblasti plánovaného ropovodu Bratislava-Schwechat bude koordinovaný so spoluakcionárom, firmou Transpetrol, a s akcionárom Transpetrolu, Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Týka sa to možnosti výstavby a všetkých ďalších krokov,“ uviedla začiatkom júna pre agentúru SITA rakúska spoločnosť OMV. 

Problémy s trasovaním 

Trasa plánovaného ropovodu má viesť z 90 % celkovej dĺžky (približne 80 kilometrov) územím Rakúskej republiky. Na rakúskej strane je všetko pripravené na výstavbu ropovodu už viac rokov. Problémom je trasovanie úseku na území Slovenskej republiky. Projekt ropovodu bol z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor mal viesť cez Bratislavu, karpatský mal smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré boli pre aktivistov prijateľnejšie, však boli podľa firmy Bratislava-Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie. 

Ropovod mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur. Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu ešte na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúval. Ropovod medzi Bratislavou a Rakúskom bol projektovaný ako reverzný, čo znamená, že v prípade výpadku dodávok ropy prostredníctvom ropovodu Družba by bolo Slovensko schopné prijímať dodávky ropy cez sieť ropovodov TAL a AWP z územia Rakúska.