Projekt Družba – Adria sa zaoberá problematikou prepravy ropy ropovodom z Ruskej federácie cez územie Bieloruska, Ukrajiny, Slovenska, Maďarska a Chorvátska. Uvedená ruská ropa môže byť cez územie Chorvátska dopravená ďalej do:
A) terminálu Omišalj, kde je možné ropu naložiť na tankery pre ďalšiu prepravu,
B) rafinérií v Chorvátsku (Sisak), Bosne (Brod) a Srbsku (Nový Sad a Pančevo) na konečné spracovanie.
Dňa 16.12.2002 bola v Záhrebe podpísaná medzivládna dohoda o podpore projektu integrácie ropovodných systémov Družba a Adria. Projekt bol však po zamietavom stanovisku chorvátskych úradov v roku 2006 utlmený. Aktuálne sa Adria využíva na zásobovanie uvedených rafinérií ropou dodávanou tankermi do prístavu Omišalj. Cez tento prístav je zásobovaná aj ďalšia chorvátska rafinéria v Rijeke, ktorá je s ním spojená podmorským ropovodom.
Maximálna ročná kapacita po prípadnej rekonštrukcii čerpacej stanice v Százhalombatte a oprave vád na potrubí na úseku Šahy – Szazhalombatta je 4,5 milióna ton, pri súčasnom stave je to 3,8 mil. ton ročne. V Maďarsku je aktuálne k dispozícií na trase Százhalombatta – chorvátska hranica prepravná kapacita 6,9 mil. t ročne. Táto kapacita je daná výkonom čerpadiel na prečerpávacej stanici v Százhalombatte, pričom kapacita samotného ropovodu je 14 mil. t ročne. Kapacita ropovodu Adria (v smere Omišalj – Šahy) v prípade výpadku dodávok cez Družbu pre účely krytia spotreby Slovenska je momentálne dostatočná. Ročný objem prepráv by sa v takomto prípade pohyboval na úrovni 3 až 3,5 mil. ton ropy.
Dňa 18. decembra 2003 podpísali rakúska spoločnosť OMV a slovenský prepravca ropy TRANSPETROL, a.s., v ktorom 49 % akcií v tom čase vlastnila ruská ropná spoločnosť YUKOS Zmluvu o spoločnom podniku pre vybudovanie a zabezpečenie prevádzky nového ropovodu medzi Bratislavou a rafinériou patriacou skupine OMV v rakúskom Schwechate. V založenej spoločnosti BSP Bratislava – Schwechat Pipeline GmbH má TRANSPETROL, a.s. podiel 74% a OMV 26%. Odhadované investície projektu predstavovali 35 miliónov EUR.
Objem prepravovanej ropy bol predbežne stanovený na úrovni 2 miliónov ton ropy ročne, čo zodpovedá 20 % spracovateľskej kapacity rafinérie vo Schwechate, s možnosťou ďalšieho navýšenia tohto objemu. Kapacita ropovodu sa predpokladá na úrovni približne 3,4 milióna ton ropy ročne s možnosťou jej zvýšenia prostredníctvom dodatočného prečerpávacieho zariadenia na 5 miliónov ton ropy ročne. Dĺžka nového ropovodu by mala byť približne 60 kilometrov, z čoho 50 kilometrov povedie cez územie Rakúska.
Prevádzkovateľom a vlastníkom slovenskej časti budúceho ropovodu bude spoločnosť TRANSPETROL, a.s., ropovod prechádzajúci územím Rakúska bude prevádzkovaný spoločným podnikom TRANSPETROL, a.s. a OMV – spoločnosťou BSP. Financovanie projektu s využitím vlastných a úverových zdrojov je garantované finančnou silou a stabilitou akcionárov BSP spoločností TRANSPETROL, a.s. a OMV.
V súvislosti s pôvodným projektom uvedeného ropovodu, ktoré MŽP SR v roku 2005 neodporúčalo realizovať, zadala spoločnosť TRANSPETROL, a.s. vypracovanie prieskumu realizovateľnosti variantného vedenia ropovodu Družba na trase Bratislava – Petržalka – Schwechat s cieľom nájsť nové možnosti vedenia trasy ropovodu. V súčasnosti prebiehajú rokovania s cieľom nájsť optimálne riešenie trasy prepojenia Schwechat – Bratislava, aby boli minimalizované možné dopady na životné prostredie. V prípade, že pri realizácii tohto projektu bude zasiahnutá CHVO Žitný Ostrov, musia byť prijaté opatrenia zamerané na dôslednú elimináciu možného rizika – znehodnotenia zásob podzemnej vody, ktoré sú taktiež strategickým záujmom SR. Na základe posledného realizovaného prieskumu bola odporúčaná trasu vedenia ropovodu, ktorá má dĺžku 12,814 km s bodom napojenia pri rafinérii Slovnaft a.s. a končiaca na slovensko-rakúskej hranici pri Kittsee.
Na rakúskej strane sú v súčasnosti práce na projekte ropovodu, ktorý by sa napájal na slovenskú časť ropovodu pri Kitsee, vo finálnej fáze. Potrebné povolenia na stavbu sú vydané, okrem tých, ktorých vystavenie je podmienené preukázaním odkúpenia „práva prechodu“ (ďalej len RoW) cez dotknuté pozemky, ale aj v tejto oblasti sa rakúska strana blíži k záveru. Zazmluvnených je cca 98% dotknutých pozemkov, v zostávajúcich prípadoch sa vedú intenzívne rokovania. Realizácia projektu ropovodného prepojenia Bratislava – Schwechat je strategický dôležitá pre štát, nakoľko prepája ropovodný systém v SR s ropovodmi v Západnej Európe. Týmto krokom je možné v prípade zabezpečenia reverzného čerpania z Rakúska dosiahnuť prísun ropy aj z iných ako ruských zdrojov a znížiť tak našu závislosť na rope z RF.
Tento ropovod sa aktuálne využíva v opačnom smere, t.j. z Brodov do Odesy na prepravu ruskej ropy. V súčasnom období sa dá prepravovať ropa z Odesy do Brodov vlakovými cisternami a následne cez vypúšťací systém vpustiť do ropovodu Družba. Ropovod Odesa-Brody má dĺžku potrubia 674 km, priemer potrubia 1020 mm, prepravná priepustnosť je 9-14,5 mil. ton/rok. Po dodatočných investíciách sa dá zvýšiť na 45 mil. ton/rok. Terminál Odesa-Južnyj má skladovaciu kapacitu 200 tis. m3 a dobudovaním terminálu Pivdeni sa zvýši kapacita na 600 tis. m3. Prístav je schopný prijímať tankové plavidlá s kapacitou 100 tis. ton.
V ostatných rokoch sa TRANSPETROL, a.s. intenzívne zaoberal aj možnosťou čerpania ľahkej kaspickej ropy ropovodom Odesa – Brody – Družba cez územie Slovenska. Slovenský ropovodný systém je vybudovaný na prepravu jedného druhu ropy – prepravuje sa ním ruská exportná zmes REBCO. Šaržovitá preprava viacerých druhov ropy by si vyžiadala rozsiahle investície. Podľa štúdie nezávislých expertov menovaných Európskou komisiou z mája 2006 by sa tieto náklady pohybovali na úrovni 19,1 – 29,8 mil. € pre 0,6 až 3 mil. ton ľahkej ropy ročne.
Česká republika vybudovala v polovici 90-tych rokov ropovodné prepojenie IKL, ktoré spája rafinériu v Kralupoch nad Vltavou s ropovodným systémom TAL pri nemockom Ingolstadte (Vohburg).
V rámci medzinárodnej prepojiteľnosti ropovodných systémov je vhodné podporovať kroky vedúce k možnosti sprevádzkovať vetvu Družby v Českej republike tak, aby mohla byť využitá i v opačnom smere, t. j. z Česka na Slovensko. Ropovod IKL vedúci z nemeckého Ingolstadtu do rafinérie v Kralupoch má ročnú kapacitu, ktorá sa nevyužíva, 10 mil. ton a o vyše 2 mil. ton tak prevyšuje aktuálnu potrebu Českej republiky. Opačný (reverzný) spôsob dopravy ropy z ČR do SR si vyžaduje realizáciu technických úprav na systéme v ČR a SR, ako aj uzavretie medzivládnej dohody o dodávkach ropy do SR.